Na ochladzovanie miestností sa navrhuje použiť atmosférický vzduch, ktorý sa sa ochladzuje vo vrstvy hornín nízkej teploty, nachádzajúcej sa blízko povrchu zeme. Za týmto účelom sa vzduch kompresorom vtláča do hornín a potom, po ochladení sa prečerpáva do miestnosti.

V navrhovanej metóde sa využíva známa závislosť zmien teploty hornín v podzemí od hĺbky. Ide predovšetkým o skutočnosť, že v miernom pásme sa zmeny teploty hornín riadia nasledujúcimi zákonitosťami: Počas leta, od zemského povrchu až po úroveň stálych teplôt sa teplota hornín znižuje a potom, smerom do hĺbky sa zvyšuje v súlade s geotermickým gradientom. Pritom, už v neveľkej hĺbke, sa celodenné kolísanie teploty vzduchu prakticky neprejavuje. Zóna stálych celodenných teplôt sa nachádza v hĺbke 0.8 – 1.2 метра оd povrchu terénu. Počas horúceho letného obdobia je jej teplota o 15 – 20 stupňov nižšia, než teplota vzduchu. Z toho vyplýva, že ak sa vzduch umiestni do ZSCT, ochladí sa na teplotu hostiteľských hornín a bude ho možné použiť na ochladzovanie budov.

Technická realizácia tejto metódy závisí od prírodných geologických podmienok. Geologické podmienky možno na základe priepustnosti hornín pre vzduch schematicky rozdeliť na tri typy – horniny s nízkou, strednou a vysokou priepustnosťou.

Použitie navrhovanej metódy umožní znížiť spotrebu elektrickej energie, zjednodušiť systém klimatizácie a v konečnom dôsledku znížiť emisie oxidu uhličitého.

Táto metóda je chránená patentovou prihláškou